Zlatý rez parlamentných volieb (pohľad za rámec mediál. komentárov)

Autor: Filip Vítek | 14.6.2010 o 0:07 | (upravené 24.6.2010 o 10:46) Karma článku: 8,91 | Prečítané:  1900x

Parlamentné voľby 2010 boli pre mnohých vzrušujúce, pre istú skupinu ľudí príjemné, ale pre pomerne limitovanú skupinu aj poučné. Myslím, že “ponaučenie“ by sme si však mali odniesť vo väčšom počte, tak skúsim napísať zopár skutočností, ktoré médiami nerezonovali. Po tom, čo sme všetci hneď po voľbách horlivo zhltli desiatky článkov analýz volieb v denníkoch, chcem Vám ponúknuť pohľad aj nad rámec tém v týchto článkoch. Veď posúďte sami ...

 

S textom piesne J. Nohavicu znejúcim „A bůh je slepý řidič, sedíci u volantu ..." by kresťansky orientované strany asi nesúhlasili už pred voľbami. Ale po nich si myslím, že výrok stráca úplne na platnosti aj pre "neveriacich". Ak totiž niekto riadi kolobeh vecí okolo nás, tak počas volebného víkendu určite nedospával piatkovú opicu, ale ponúkol výsledok, ktorý možno prirovnať ku geniálnosti „zlatého rezu" v grafike alebo princípov vesmíru v astronómii. (Pričom ten zlatý rez znie ešte o kúsok symbolickejšie). Prečo geniálne dielo „stvoriteľa" ? Je tu hneď päť dôvodov:

Teória hier so štipkou strachu a stopovým množstvom hrdosti. Ihneď po oznámení výsledkov sa rozbehli elementárna kombinatorika, kto s kým spolu so "zaručenými" dôvodmi pre každý z variantov. Geniálnosť „zlatého rezu" však spočíva v tom, že výsledky volieb vytvorili (áno, viem, mnohí budú nesúhlasiť, prosím aby najprv dočítali tento odsek) sústavu rovníc len s jedným možným riešením. Tak si to rozoberme po poriadku. Koalícia SMER + ??? nie je možná nielen pre dookola omývané vypadnutie HZDS a SMK, ktorí by boli najľahším terčom, ani kvôli slabučkému výsledku SNS. Tým hlavným dôvodom je paradoxne to, že výsledky pravicových strán sú podobné. Ak by totiž niektorá zo strán mala 40 a viac poslancov, krehká rovnováha by bola fuč. Média hovoria, že SMER by mohol byť magnetom pre niektoré strany pravice, treba povedať, že magnetická sila dokáže rovnako aj odpudzovať, ak magnet otočíte opačne. Každá z pravicových strán totiž vie, že v koalícii so SMERom by bola „príštipkom" a to ako Fico narába s menšími koaličnými partnermi už SMER preukázal. Keďže žiadna z pravicových strán nemá dosť hlasov na to, aby silno oponovala SMERu, je tento jav asi najsilnejším argumentom  pre vznik pravicovej vlády. Každý zo štvorlístka KDH, SDKU, SAS, MOST si totiž uvedomuje, že jeho negociačná sila (a možnosť vydierať svojho partnera) je najvyššia, ak majú všetci podobnú negociačnú silu. Situácia je preto ukážkový príklad z teórie hier, kde existuje pre každého účastníka možnosť zradiť, ale žiaden z účastníkov pri možnosti zradiť nezískava viac ako keď zostane. Tento krát však teória hier je okorenená štipkou strachu. A pri niektorých účastníkoch možno aj stopovým prvkom hrdosti.

Skutočná dilema pre Mikuláša Dzurindu. V závetrí eufórie pravice výsledok volieb priniesol ďalšiu geniálnosť. Mierny úspech SDKÚ-DS (pod vedením I. Radičovej) totiž donútil Mikuláša Dzurindu naozaj urobiť rozhodnutie. Ak by Radičová vyhrala s oveľa väčšou pompou, mohol by Dzurinda zísť „z pódia" s tým, že zmena sa ukázala ako správne rozhodnutie (prípadne by ho z toho pódia zniesli). Ak by naopak Radičová bola pohorela, otvorili by sa dvere pre jeho (a Miklošov) razantnejší návrat. Len výsledok v strede intervalu donúti bývalého premiéra naozaj ukázať ako to myslel. Je totiž absolútne zrejme, že návrat do premiérskeho kresla je nemožný (právo veta by použila SAS a zrejme aj KDH). Pre predsedu SDKU teda zostávajú iba dve možnosti A) minister pod vedením Radičovej alebo B) post v niektorej zo zahraničných inštitúcii, do ktorých nominuje/odporúča vláda. Ani jedno ani druhé však neumožňuje popri tom „viesť s rešpektom" stranu ako predseda. To pravé rozhodnutie tak naozaj zostáva na pleciach pána Dzurindu a nik ho za neho nepreberie.  A v tom je opäť genialita tejto situácie.

Napredovanie našej spoločnosti. Aj vy ste počuli v povolebných diskusiách argumenty o tom, že skĺbiť KDH a SAS bude problematické ? Aj vy to pokladáte za pádny argument pre obavy o trvácnosť koalície ? Tak ako už niekoľko krát pred tým, slová predsedu SMERu nie sú pravdivé, práve preto že tak pravdivo vyzerajú. Každý predsa vie, že stret názorov je jediný zdroj inovácií a pokroku. Alebo je snáď potrebná diskusia o tom, či sme potrebovali Einsteina, Koperníka alebo Archimeda ? Ak by  vznikla koalícia bez názorových stretov, neboli by jednotlivé strany nútené premýšľať a prehodnocovať, nikam by nás to neposunulo. Stratili by sme 4 roky. Ironické je však, že omyl Ficových slov dokumentuje práve jeho osobná história. Najradikálnejšie opatrenia (na návrat k EU) realizovala práve Dzurindová vláda najširšej koalície, z ktorej Fico utiekol a snažil sa ju (neúspešne) poraziť v 2002. No a väz definitívne zlomilo tomuto názoru práve obdobie Ficovej vlády, keď mal koalíciu bez názorových stretov (postavenú za 10 dní) a bol zahraničím (aj lokálnou opozíciou) častovaný komentármi o amaterizme a absencii vízie kam ďalej v kľúčových otázkach. Dosiahnutý výsledok pravicových strán je cenným balansom a priestorom pre posun vpred. Je ďalším z geniálnych aspektov tohto momentu ...

Vážnosť politickej kandidátky. Vo voľbách 2006 prišiel za mnou kamarát s tým, že jeden z väčších politických subjektov mu ponúkol miesto na kandidátke (vraj aby zaplnili viac mladých). Hovorím mu : „Super, to je skvelá príležitosť, ak sa stotožňuješ s programom tej strany tak choď do toho!" Odbil ma, že to berie skôr ako žart, nakoľko mu ponúkli 137. miesto a to je predsa výsmech. Dlho som nad tým rozmýšľal, čo ma na tom najviac zosmutnilo.  Nakoniec som si uvedomil, že ma trápi neúcta k význame kandidátky do NRSR. Človek dostane šancu byť na kandidátnej listine strany, ktorá je pravidelne v parlamente a on to vníma ako výsmech ? Tohtoročné voľby dali tomuto postoju jasný koniec. Vďačíme za to „chvostu" SAS kandidátky, kde miesta 147 - 150 sa prekrúžkovali do snemovne. Ukázali tak, že nie je dôležité kde sa na kandidátke nachádzate a že prekrúžkovať sa dá aj organizovane a nie len „ak motyka vystreli". Pevne verím, že do ďalších volieb to bude mať hneď dva pozitívne výsledky: nik nebude akékoľvek miesto na kandidátke považovať za výsmech A ZÁROVEŇ politické strany dôsledne zvážia koho si na kandidátku zoberú.

Awareness > Consideration > Purchase. Nakoniec pridám skutočnosť, ktorá je pre väčšinu obyvateľov pod hladinou bežného vnímania, ale môže osloviť ľudí, ktorí robia v marketingu alebo podnikajú. Jednou z geniálnosti výsledku volieb je aj fakt, že sa konečne podarilo vyvrátiť predpoklad, že taktiku boja v politike nemožno vtesnať do marketingového „Sales funel", podľa vzoru Znalosť (značky) > Zváženia-hodná ponuka > Nákup. Príklad SDĽ alebo strany Únia jednoznačne dokumentuje, že silný marketing na podporu znalosti značky ani v kombinácii s ľúbivým obsahom (Internet zadarmo, pracovné miesta, ...) nevedú k úspechu. Úspech sa (chvalabohu) rodí inak. Trochu medvediu službu malým stranám v tomto ohľade urobila aj Paliho Kapurková strana. Hneď ako sa na svetlo sveta dostane, aké nepolitické ciele tento projekt mal splniť, ľudia prestanú brať malé strany vážne. Tieto voľby boli zároveň zdvihnutým prstom pre tých, ktorí odmietajú (alebo aspoň váhajú) ešte stále používať v biznise Web 2.0 a sociálne siete. Podľa renomovaných marketingových agentúr je presvedčiť niekoho o určitej politickej strane asi najťažším marketingovým zadaním. Ak teda po Obamovi aj u nás Slovensku politické strany dokážu „vyhrať voľby" pomocou sociálnej siete biznis už fakt nemá, čo váhať.

 

To, že výsledok Parlamentných volieb 2010 bol v mnohom zlomový je viac ako jasné. Že to bol krehký moment geniality už tak zrejme nie je. Ak Vás tento pohľad inšpiroval alebo vyprovokoval k reakcii, budem rád, ak ju vložíte do diskusie pod Blogom, prípadne Blog posuniete svojim priateľom. Názorová rozdielnosť je predsa podstatou nášho napredovanie ...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Čudne rozdelené peniaze siahajú ku Kaliňákovmu známemu

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

DOMOV

Sieť čelí exekúciám, dlžoby nespláca ani SDKÚ

Sieť nezaplatila vyše 500-tisíc eur, pre ktoré ju naháňajú exekútori.

KOMENTÁRE

Človek nie je rýchlovarná kanvica

Mzda slovenských zamestnancov nehovorí o ich pracovnom nasadení.


Už ste čítali?